1. Tys’ Matka Božia odveká, - ty Boha Syna človeka - si svetu k spáse zrodila, - nuž zaznej, pieseň rozmilá!
2. Do Nazaretu archanjel - s pozdravom z neba priletel - a hlavu sklonil skrúšene, - ctil svoju Kráľovnú v tebe.
3. Bys’ lásky dala obetu, - ideš navštíviť Alžbetu, - tá Matku Pána v tebe ctí - a pokorne ťa uhostí.
4. Toho, čo stvoril nebo, zem, - objíma nízky Betlehem: - v chudobe si ho zrodila, - oddane jemu slúžila.
5. Ó, Panna panien presvätá, - veľká je tvoja obeta; - očisteniu sa poddávaš, - nám Syna svojho oddávaš.
6. Syn v chráme Písmo vykladal, - na púti starosť keď ti dal. - Ó, Panna, s tebou pôjdeme - a v chráme zas ho nájdeme.
7. Tys’ Matka Božia odveká, - tys’ Boha Syna človeka - na kríži zrela žalostná, - nuž zaznej, pieseň bolestná!
8. Syn Boží k zemi sklonený - a krvopotom skropený - modlí sa vrúcne: „Kalich múk - prijímam, Otče, z tvojich rúk.“
9. Pri stĺpe zo šiat strhaný - Syn tvoj je prudko šľahaný; - aj my si telo križujme - a vášne svoje skrocujme.
10. Má hlavu krvou skropenú, - otupne tŕním zdobenú, - by srdcia naše pokoril - a pýchu našu vyhojil.
11. Pod ťarchou kríža znížený - Syn Boží kráča zronený; - aj my si kríž svoj znášajme, - za ním v pokání kráčajme.
12. Pod krížom stála Mária, - prekrásna biela Ľalia, - jej srdce meč ťal sedmorý, - k nej láska naša nech horí!
13. Tys’ Matka Božia odveká, - tys’ Boha Syna človeka - videla v sláve radostná, - nuž zaznej, pieseň slávnostná.
14. Víťazne Syn tvoj z hrobu vstal - a moci smrti odolal; - aj my povstaňme k životu, - nechajme bludu temnotu.
15. Keď smrťou nás bol vykúpil, - do neba slávne nastúpil; - v nebi kraľuje u Otca - a je náš večný Zástanca.
16. Od Otca Boha večného - poslal nám Ducha Svätého, - Pravdu, svetlo, Učiteľa, - v utrpení Tešiteľa.
17. Ten, ktorémus’ ty na zemi - slúžila, Matka, v trápení, - do neba slávne teba vzal, - za Kráľovnú korunoval.
18. Ty si nad ľuďmi Kráľovná, - nad anjelmi Cisárovná, - tvojmu sa panstvu koríme, - o pomoc tvoju prosíme.