1. Matka milá, v svete toho - nikdy počuť nebolo, - že by tvoje srdce koho - bolo kedy zavrhlo. - Ó, Kráľovná láskavá, - ľudstvo o tom svedčí pevne; - kto sa k tebe vinie verne, - nadarmo ťa nevzýva. - Ty ho čuješ, ty ho čuješ, - [:jeho prosbám vyhovieš.:]
2. Kto ku tebe, Matka vzdychá, - keď len plní príkazy, - vie, že nad ním ani pýcha - pekelná nezvíťazí. - Ó, Kráľovná láskavá, - ľudstvo o tom svedčí pevne; - kto sa k tebe vinie verne, - nadarmo ťa nevzýva. - Ty ho čuješ, ty ho čuješ, - [:jeho prosbám vyhovieš.:]
3. Matka, ty si naše hlasy - počula vždy láskave, - ty si nádej všetkej spásy - pre údolie slzavé. - Ó, Kráľovná láskavá, - ľudstvo o tom svedčí pevne; - kto sa k tebe vinie verne, - nadarmo ťa nevzýva. - Ty ho čuješ, ty ho čuješ, - [:jeho prosbám vyhovieš.:]
4. K tebe, Panna panien čistá, - pokorne sa utiekam: - Pros i za mňa Matka Božia, - nech nad hriechmi nariekam. - Ó, Kráľovná láskavá, - ľudstvo o tom svedčí pevne; - kto sa k tebe vinie verne, - nadarmo ťa nevzýva. - Ty ho čuješ, ty ho čuješ, - [:jeho prosbám vyhovieš.:]
5. Nezavrhni moje prosby, - ktoré ti tu prednášam: - keď ma trápia pekla hrozby, - v tebe, Matka, nádej mám. - Ó, Kráľovná láskavá, - ľudstvo o tom svedčí pevne; - kto sa k tebe vinie verne, - nadarmo ťa nevzýva. - Ty ho čuješ, ty ho čuješ, - [:jeho prosbám vyhovieš.:]